Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Elfke spravilo svojim spôsobom radosť zastihnúť mága nepripraveného a trochu ho aj zaskočiť. Na takéto správanie bola zvyknutá od mala, pretože nikdy nespĺňala matkinu predstavu dokonalej dcéry a dokonalej mladej dámy a vždy sa cítila bezpečnejšie v mužskom kolektíve. Logicky preto nebola z mágovej prítomnosti nervózna tak akoby iné mohli, čeliac opačné pohlavie. ”Pokoj, mág, armiarmy by si na púšti len tak ľahko nestretol. Ale ak chceš, môžem ti vybaviť výlet do Severnej džungle,” uškrnie sa na Louisa podpichovačne a hlavu nakloní v pobavenom geste mierne do strany. ”Alebo že by ti starosť robili skôr veľké davy?” spýta sa ešte stále v rovnako pobavenej nálade ako ešte pred chvíľkou. V tomto by mu aj rozumela, pretože spoločenské akcie nepatrili na zoznam jej obľúbených aktivít, no na druhej strane zase nemala problém zabaviť sa. Samozrejme, všetko bola len otázka správnej spoločnosti, no keď si s niekym navzájom zachránite zadok, to do tejto kategórie celkom určite zapadá. Akoby totiž mohla zabudnúť na niekoho s kým spoločne bojovala s nadprirodzenou bytosťou plnou temnej mágie? Otázka života a smrti dokáže posunúť akýkoľvek vzťah na úplne iný level a hoci by bez toho boli tí dvaja len obyčajnými cudzincami, teraz sa už nemohli tváriť že nezažili spoločne niečo, čo ich každého svojim spôsobom poznačilo.
”Hm, to ti verím,” prikývne a jemne sa zamračí na jeho zranenú ruku. ”Si zahradník, však? Na to ruky asi potrebuješ. Obe,” povie chápavo a dvihne k nemu zrak. ”Ale ber to pozitívne, aspoň ti zostala v jednom celku,” žmurkne na neho a dopije aj zvyšok pohára, ktorý má v ruke. Nápoj to bol dobrý, no skôr ako si ho vychutnávať mala potrebu doplniť tekutiny, nakoľko jej z toho všetkého piesku navôkol jednoducho vysmädlo. Keď jej Louis opätuje otázku, potmehúdsky sa na neho usmeje. ”Je to otrava,” zopakuje jeho slová. ”Teda, jedna vec je zranenie ako také, no skôr mi prekáža že sa nemôžem pripojiť k oddielu a prakticky doma sedím na zadku. Dokonca aj sem som musela prísť loďou, pretože kimácanie sa na koňskom chrbte by mi dobu liečenia len predĺžilo,” povie jemne otrávene a prevráti očami, no potom málinko zvážnie a pohľad zo záhradníka radšej sklopí do zeme. ”To je vlastne aj dôvod prečo som ťa volala sem a nie do Salangu, keďže to máme obaja na polceste a myslím, že je na čase sa trochu pozhovárať o tom, čo sa stalo vtedy v skleníkoch,” zamrmle do zeme a vlastne ani sama nevie, kam tým ešte mieri. Či sa chce pýtať na otca, alebo na ten prazvláštny sen.
”Každopádne by sme si asi najprv mohli zohnať najprv niečo podzub, nie? Vyzerá, že si práve len prišiel, takže by som ťa asi mohla nechať trochu vydýchať,” vydýchne si Dess s jemným úsmevom a hlavou kývne na najbližší stánok s občerstvením a v prípade že Louis súhlasí, spoločne s ním k nemu aj zamieri. Čo sa týka jedla nebola nijako vyberavá a hoci to nerada priznávala, sadnúť si niekam na chvíľku do kľudu by jej rebrám len prospelo. Určite by sa nesťažovala nahlas, no chvíľku si posadieť niekde bokom bola omnoho lepšia výhliadka ako tu len tak postávať a čakať, že do nej niekto z davu drcne.

Nie že by Dessielle oslavy ako také sabotovala, no v časoch ako tieto sa jej na zábavu len veľmi ťažko myslelo. Problémom však bolo to, že mala kvôli zraneným rebrám nútené voľno a Eroana už z nej v jeho kováčksje dielni začínali pomaly ale iste chytať mindráky, nakoľko mu tam len zavadzala a stále sa vypytovala na všetko možné, zatiaľ čo on musel pracovať a stále jej brať z rúk kladivo, nakoľko by si skrz zranenie akurát tak ešte ublížila. Preto ju z dielne jednoducho vypoklonkoval s tým, že si má nájsť na prácu niečo lepšie a nech si ho ani neželá, ak ju uvidí pri nejakej fyzickej aktivite. Netrvalo dlho a dopočula sa o tom čo sa chystá v Puchrame, keď jej v hlave skrsol plán a už aj sa do neho pustila takže netrvalo dlho a na ceste do Luminy bol dopis pre istého mága, ktorého Dess pozývala, nutno podotknúť že veľmi stručnými slovami, na slávnosť na púšti boha Sytyxa. Vo svojom zapálení si list po sebe ani neprečítala a tak jej nenapadlo ako vágne znie, no hlavné pre ňu bolo, aby sa k Louisovi dostal včas, čo by sa lodnou dopravou aj mohlo podariť.
Elfka mala hneď dva dôvody na stretnutie sa s mužov, s ktorým si nejaký čas späť spoločne zachránili svoje krky, ale aj životy ďalších obyvateľov v luminskom skleníku, kde ich napadlo kamenné monštrum. To bolo aj jedným z dôvodov prečo by sa so svojim hosťom rada stretla, nakoľko tu bol jeden sen, ktorý jej hoc vŕtal hlavou, s nikým sa o ňom neodvážila hovoriť. Louis stál však v ten deň po jej boku a prakticky si prešiel tým istým čo ona, takže ak by tu bola nejaká šanca že ju niekto pochopí, bola práve u mága. Druhým dôvodom bol nedokončený rozhovor, ktorý ju v ten deň priviedol do Luminy, nakoľko hoci sa toho momentálne dialo veľa, ona sama stále nezabúdala na otca, o ktorom boli všetci presvedčení že je mŕtvy, rovnako ako aj jeho oddiel. Jednou z posledných správ o jeho výskyte bola práve Lumina, a to konkrétne práve jej skleník. Síce bola malá šanca že mág pracoval ako záhradník aj pred rokmi práve na tom istom mieste, momentálne to bolo to jediné vodítko ktoré mala a odmietala sa ho pustiť.
Do Pulchramu sa preto o niekoľko dní neskôr rozhodla vycestovať v predstihu, nakoľko kvôli rebrám volila radšej lodný spôsob dopravy než ten zvyčajný na koňskom chrbte a keď nadišiel deň D, tesne pred západom slnka vytiahla oblečenie, ktoré bolo síce jednoduché, no predsa len v typických elfských farbách a svojim spôsobom aj, koniec-koncov, trošku slávnostné. Zozadu mala na bokoch pripnuté v pošvách Thallanove dýky, no bolo to skôr z nostalgie ako starostiam o vlastnú bezpečnosť, nakoľko v tomto ohľade plne dôverovala vojakom 3. curetu. Ako prvé jej napadlo jej porozhliadnuť sa aj po Kaylin, no blondínku nikde nevidela, a tak sa namiesto toho vydala k stánkom. Pri šperkoch však len prekrútila znudene očami a radšej zamierila k pitiu, od ktorého odchádzala s džbánikom osviežujúcej ovocnej šťavy, ktorá teraz mohla len a len padnúť vhod. Keby nebola tak veľmi roztržitá a pohľadom neustále nesondovala dav hľadajúc mága, určite by si vedela lepšie vychutnať a užiť ilúzie kazrafanských hostiteľov, no keďže to bola ona, dlho na mieste neobstála, a tak len prechádzala davom ľudí až kým nenašla toho koho hľadala.
”Takže si prišiel,” ozve sa mu zozadu pri uchu keď sa k nemu zakradne. ”Ale na tej pozornosti budeš musieť ešte zapracovať, kto vie koľko kamenných oblúd ťa v živote ešte čaká, pousmeje sa na neho jemne nervózne, no predsa len. ”Čo ruka?” spýta sa, nakoľko jej samej ešte stále dávali rebrá pocítiť to, že niekoľko týždňov dozadu boli zlomené a navyše chcela mať tieto úvodné rečičky rýchlo za sebou, aby mohla čo najskôr prejsť k veciam, ktoré v poslednom čase nedávali spávať.

Dessielle nikdy nepatrila ku ktovieako spoločenským osôbkam. Vďaka matke sa pri ženách cítila neistá a v mužskom kolektíve zase nebola vždy tak úplne prijatá ako keby bola sama mužom, takže sa väčšinu času pohybovala skôr na okraji a okrem vlastného oddielu bližšie vzťahy neutužovala s nikým, no z Kaylin na ňu nešiel žiaden stres a ani nepríjemné pocity. Mali za sebou rovnaký výcvik a síce sa ich cesty pred rokmi rozišli, v jej spoločnosti si aspoň vďaka niečomu cítila istejšie.
”Všetko sa rýchlo mení,” odpovie Kay zamyslene ešte k novým kadetom, no túto konverzačnú linku vníma len povrchovo, nakoľko jej bolesť v rebrách neustále pripomína to, čo sa stalo v Lumine a jej myšlienky sa neustále taktiež uberajú rovnakým smerom. Preto aj jej ďalšia odpoveď Kay je znovu neurčitá. ”Je fajn vraciať sa v živote k aspoň nejakým istotám,” prikývne ohľadom rovnakého veliteľa, ktorému blondínka podávala svoje hlásenia. Rozumela čo tým myslí, pretože aj pre ňu bolo vždy akýmsi upokojením vracať sa do Eroanovej kováčskej dielne. ”S matkami je to komplikované, no tá zhoršujúca sa situácia s armiarmami… nemyslíš, že to nejako súvisí s tým zábleskom, hmlou a ostatnými vecami, či?” spýta sa znepokojene, no zároveň aj tak nejak zaujato. Nebolo by zase toľko prekvapivé ak by to pavúky vycítili skôr, aj keď vlastne ani sama netušila čo by potvrdenie tej informácie mohlo následne znamenať.
”Luminu a podľa toho čo som počúvala na ceste späť do Salangu tak sa podobné veci diali aj v iných častiach zemí,” povie mierne zamračene a prikývne na slová Kay ohľadom sily. ”Silné a nebezpečné,” zamrmle, no potom už pozorne počúva opis blondínky a nepríjemný pocit v nej neustupuje, rovnako ako aj zamračenie na tvári. ”Neprirodzené počasie, silná tlaková vlna, hmla a príšera,” pokrúti hlavou, ”presne to isté sa dialo aj v Lumine.” Pohľad následne dvihne k rukám Kaylin a vypočuje si aj zvyšok jej rozprávania. ”Bojovala som s jedným mágom a tiež sme mali problém to monštrum poraziť, no keď sa nám to konečne podarilo, nemala som pocit, že by to bola výhra. Len ako keby nás niečo testovalo a stiahlo sa potom preč,” povie znepokojene a až ďalšie slová jej spoločníčky ju na chvíľku máličko upokoja, nakoľko sa jej myšlienky upriamia na aspoň kúsok niečoho pozitívneho. ”To áno. Mám totiž pocit, že na to čo sa blíži budeme potrebovať všetkých,” povie zamračene a krátka úľava je opäť preč, takže neodpovie ani na otázku blondínky, len jej znepokojene hľadí do očí, pretože odpoveď na ňu bola naozaj za všetky drobné. ”Dúfajme, že to tam zostane zalezené čo najdlhšie kým sa Rada zhodne na tom čo ďalej,” vydýchne napokon a pohľad stočí k skupinke okoloidúcih, ktorí okolo nich prejdú.
”Aj odtiaľto bolo vidno ako boli zvláštne, skoro až pravidelne stočené?” opäť trochu ožije a chytí sa otázky Kay ako topiaci sa slamky. ”Všimla som si ich síce až tesne predtým ako sme sa ukryli v skleníkoch, no už predtým som mala pocit, že bolo o čosi chladnejšie. Najprv som si myslela, že len bude pršať, no teraz už viem, že to bola chyba,” povzdychla si, nespokojná sama so sebou.

Dessielle nutne potrebovala zamestnať hlavu, pretože sa pristihla ako jej myšlienky často blúdia k podivnému snu, ktorý si uzurpoval jej myseľ len čo po záblesku na oblohe upadla do bezvedomia. Nebolo ťažké spomenúť si naň, pretože výkrik ktorý v sne počula jej stále znel v ušiach, rovnako ako aj meno, na ktoré nedokázala zabudnúť odkedy sa zo sna prebudila na ošetrovni v Lumine. Na meno ani nechcela zabudnúť, keďže mala pocit, že ide o niečo dôležité, no zatiaľ nemala priestor niekomu sa so svojím zvláštnym snom zveriť. Ešte na ošetrovni premýšľala o tom, že vypovedá mága, no každý bol až príliš ponorený do obáv a starostí o vlastnú rodinu či blízkych, takže slová skôr smerovali na personál, aby ich čo najskôr pustili preč a obaja si mohli uľaviť o svojich obáv. K Louisovi sa však v spomienkach vracala rovnako intenzívne ako k udalostiam v skleníku a teraz ľutovala, že s ním nestrávila viac času a neprebrali spolu to, čo zažili. Možnože mu pošle lisť, pretože teraz sa aj tak nemohla pridať k zvyšku oddielu a ani trénovať, no a takáto nečinnosť ju ešte viac stresovala.
Nevedela prečo ju úsmev na tvári blondínky ktorá k nej zamierila po tom, ako na ňu Dess zavolala, upokojil, no bolo tomu tak. Možno jej však skôr len zranenia Kay ponúkli ďalšiu možnosť ako sa o tajomných udalostiach dozvedieť viac. Preto sa k nej aj okamžite rozišla, no neobišlo sa to bez zatnutia čeľuste, nakoľko jej do tela vystrelila bolesť z rebier len čo sa z lavičky postavila. Jemne sa usmeje na zdvorilostné slová Kaylin a hlavu otočí na skupinku kadetov, ktorí okolo nich práve prechádzajú. ”Z časti to je určite tým, že si asi len dlhšie nebola doma, no niektorých som tu ani ja ešte nevidela,” skonštatuje a obráti sa späť na blondínku, no odpovie jej len zo slušnosti, pretože na nej bolo vidieť nepokoj a to, že ju má v pláne vyspovedať, pretože nervózne ťukala prstami pravej ruky o palec. Nechcela to však na ňu všetko hneď vybaliť a keďže sama mala zmätok v tom, čo sa stalo, predsa len sa rozhodla ísť na to postupne. Tak či tak však mala v povahe spýtať sa na to, či je človek v poriadku keď vidí zranenia. ”Tak to je dobre,” prikývne keď jej Kaylin oznámi, že ide len o menšie zranenia. ”Dúfam, že aj tvoja rodina je v poriadku,” dodá ešte, no nedokázala si spomenúť na konkrétnych členov. Pozorne však počúva čo jej blondínka hovorí a pohľadom hltá každú informáciu. Čokoľvek teda tie záblesky znamenali, malo to účinok aj na Salang a tým pádom hádala, že aj na ostatné zeme, minimálne tie ktoré videla na vlastné oči keď nimi prechádzala. ”Bola som v Lumine keď ju zasiahla tlaková vlna a…” na chvíľu sa zarazí, pretože jej udalosti ešte stále pripadali až príliš sureálne a nebyť zranení a spúšti, prišlo by jej to len ako sen. Pozrela späť na Kaylin. ”Z hmly sa objavilo kamenné monštrum a zaútočilo, ale áno, som v poriadku, len sa mi musia zahojiť rebrá,” pokrúti hlavou, nakoľko jej to takto nahlas znie divne. ”Nič také som ešte nevidela. To monštrum bolo vytvorené len z kameňov zo zeme a temnej hmly, ktorá sa napokon len vyparila…” dodá ešte zmätene, no nechce sa príliš sústrediť na jednu vec, keďže chcela zodpovedať aj ostatné otázky Kay. ”Prišla som len včera, takže viem zatiaľ len o tom, že môj oddiel sa vrátil v poriadku, no všetci sú až príliš zamestnaní a tí ktorí nie sú nič nevedia,” dodá napokon ľahko frustrovane. ”Ten zlý pocit… presne viem o čom hovoríš,” jemne sa zamračí. ”Nech to bolo čokoľvek, neskončilo to a ani to nikam neodišlo.”

Dessielle síce presne vedela do čoho a kam ide, no aj tak sa chodbou plahočila pre istotu pomaly, zatiaľ čo sa jej znepríjemňoval nepríjemný pocit, takže mala tendenciu stále sa obzerať cez plece. Niekoľkokrát sa potkla o niečo na zemi a raz dokonca zakopla tak, že padla na jedno koleno, čo jej na nálade práve nepridalo. Napokon sa však predsa len zjavilo svetlo na konci tunela - konkrétne dve vyhasínajúce pochodne. Dessielle preto pridá do kroku a konečne sa ocitne pred dverami, na ktorých kľúčke ju uvíta osminohý pavúk. ”S dovolením,” zamrle elfka a dá mu jemnú frčku, takže zletí dole a ona môže vojsť dverami dnu. Len čo sa dvera za ňou zabuchnú, prekvapene sa za nimi obzrie, no to už sa k nej blíži nahrbený mužík, ktorý iste nadával, aj keď jeho reči nerozumela. Keď ju dosť neslušne privíta, jemne sa zamračí, no zároveň sa snaží zachovať v hlase ako-takú slušnosť. ”Ale pravdaže, dlho som na to šetrila,” odpovie na svoju obranu a zároveň celkom hrdá sama na seba. Jeden Girlan z jej oddielu jej už dlho rozprával o tom, čo všetko sa tu dá zohnať a najmä čo pri svojej práci využi, no a Dessielle chcela byť pripravená. Eroan jej dal taktiež pár tipov, ktoré si starostlivo zapísala a len čo ju zelený mužíček vyzval aby si pohla, vytiahla zo záhybu cestovného plášťa zhužvaný zvitok papiera.
”Najprv by som si prosila zameniť týchto 6 ľadových kryštálov za 900 zlaťákov,” povie a predloží ich na pultík, kým jej ich škrat rýchlo nevymení a pazúrmi už nedočkavo klopká čo si bude pýtať. Hádam by sem nedošla len kvôli tomuto... ”Takže, vezmem si magickú zbroj a aj magické rukavice. Potom by som si prosila kryštálový luk a meč,” povie a dvihne pohľad od zoznamu aby zistila, či jej predavač stíha. Nebol síce príjemný, no nechcela ho stresovať, nakoľko diktovať pomalšie by ju naozaj nezabilo. Keď nazhromaždil veci, ktoré si prosila, netrpezlivo na ňu pozrel či si bude ešte niečo pýtať, alebo ho len zdržuje. Nahnevane na neho zagánila. ”Ešte opálovú hviezdicu, zlatý bojový vejár a nakoniec jeden červený amulet,” dodá a zoznam pokrčí a vloží späť do vrecka, zatiaľ čo mužík všetko zhromažďuje a o chvíľu si už aj niečo mrmle a Dess si pomyslí, že jej to začína spočítavať a tak si pripraví mešec. ”Moment, ešte by som rad predala tieto tri šípky a dva korene šolíku,” dodá urýchlene a vyslúži si od škrata nepekný pohľad, nakoľko mu najskôr rozhodila počty. ”Pardon,” dodá ešte, no nevyzerá, že by na tom predavačovi nejak záležalo. ”Dám ti za ne ale iba polovicu ceny. ”V poriadku,” odpovie mu a podá veci, ktoré chce predať. Zelený mužík ich pohľadom rýchlo skontroluje a na papier niečo dopíše.
”Bude to 2898 zlaťákov a 90 kryštálov,” povie škrat a cez pultík na ňu pozrie pochybovačne, akoby tú sumu peňazí ani nemala odkiaľ mať. Elfka to však ignoruje a požadovanú čiastku vyloží z mešca na pult, nech si ich spočíta. ”Tu sú veci a 335 strieborných za tie korene a šípky. A dúfam, že si to máš všetko ako odniesť, ja s tým pomáhať nebude, slečinka,” ozrejmí jej, takže si od elfky vyslúži len ďalší zamračený pohľad, zatiaľ čo si Dess rýchlo snaží zbaliť všetky veci. ”Tak vydžte kým si to oblečiem,” odpovie mu napokon možno trochu prudko a plášť vyzlečie, aby si mohla obliecť zbroj a rukavice a potom si plášť cez seba opäť prehodiť. So zbraňami už potom problém nebol a hoci z obchodíku išla s plnými rukami, vonku ju čakal jeden člen oddielu, ktorý sa ponúkol že jej pomôže. Dovnútra sa mu však ísť nechcelo.

V inventári zostane: 1075 ST, 52 ZL, 189 LK

Připsáno ✓

Nebyť toho ako bola po udalostiach Lumine celá dobitá, čo jej ešte stále pripomínali hojace sa dolámané rebrá, udalosti posledných týždňov by jej pripadali ako nejaký prapodivný zahmlený sen. Nebola však sama a mág, s ktorým bok po boku čelili kamennému monštru jej počas spoločného pobytu na ošetrovni pomohol udržať čistú myseľ. Pôvodne prišla do Luminy aby viac zistila o svojom otcovi, no temné mračná na oblohe mali pre ňu očividne iné plány. Zo strachu o zvyšok svojho oddielu však bola donútená z ošetrovateľskej starostlivosti odísť skôr ako sa liečiteľom páčilo, nakoľko pôvodný plán bol, že sa po pár dňoch k skupinke opäť pripojí a Južnou džungľou v Pulchrame prejdú spolu. Na miesto sa však, vzhľadom na čas strávený na ošetrovni, dostala neskôr ako bolo dohodnuté, a tak ju tam podľa plánu nikto nečakal. Vedela síce, že presne takto boli dohodnutí, no aj tak jej myseľ nahlodávali starosti nielen o svoj odddiel, ale aj Salang samotný, a preto urýchlene pokračovala do Nisargy. Na miesto dorazila len včera a s úľavou prijala informácie, že jej oddiel a rovnako aj rodina sú v poriadku. Okrem zvyšných Girlanov mala samozrejme najväčšie starosti o Eroana, no na konci dňa jej svedomie nedovolilo nespýtať sa aj na mamu a sestru. S Dahliou sa stretla len pred malou chvíľou a keďže na ňu mladšia sestra hneď spustila svoje klasické reči naučené od Elsewith, Dess preto radšej zdrhla späť do vojenského tábora, nakoľko to bolo jediné zaručené miesto, kde jej ostatní dajú pokoj. Kvôli zraneniam nielenže nemohla ísť na ďalšie výpravy, no nemohla ani poriadne trénovať, a preto bola pomerne mrzutá, čo len vyostrili udalostí posledných dní a stretnutie so sestrou.
Momentálne sedela neďaleko cvičiska a sledovala tréning mladších elfov, ktorý sa zdokonaľovali v streľbe z luku. Ona sama kvôli rebrám momentálne tetivu natiahnuť nedokázala, takže luk a šípy na ňu čakali odložené v kasárňach, no na bokoch mala pripnuté otcove dýky a pri páse svoj meč. Odetá bola taktiež len v ľahkej zbroji Grilanov a aj s tou jej museli pomôcť. Nenávidela byť takto slabá a bezmocná, no jej zranenia si žiadali len čas a kľud, ktorý sa im snažila dopriať. Na druhej strane ju však nebavilo len tak nečinne posedávať a sledovať tréning niekoho iného bez toho aby sa mohla sama zapojiť nebolo to pravé. Namrzene si povzdychla, no v tom jej pohľad padol na inú členku pátracieho oddielu, aspoň teda čo informácie Dess siahali. Marilo sa jej niečo o tom, že sa v poslednom čase skôr zdržiavala v Pulchrame, no informácie o tom čo sa počas toho temného poludnia dialo práve tu. ”Kaylin!” zamávala na ňu z diaľky a sama sa jej vydala naproti. Cestou si všimla obväzy. ”Som rada, že vidím známu tvár,” vydýchne si úprimne. Pamätala si ju ešte z čias, keď sa obe účastnili výcviku a hoci sa ich cesty neskôr rozdelili, červenovláska rada videla, že ďalší z jej známych je nažive. ”Si v poriadku? Bola si tu keď sa to stalo?” vybafne na ňu okamžite a možno málinko uponáhľane, no to bola len jej nátura.

22.12. - nová postava
.
.
.
.
.
.
✓ Přičteno

21.12. - nová postava
.
.
.
.
.
.
✓ Přičteno

16.12. - Dessielle Pawarin
.
.
.
.
.
.
✓ Přičteno

15.12. - Dessielle Pawarin
.
.
.
.
.
.
✓ Přičteno

12.12. - Dessielle Pawarin
.
.
.
.
.
.
✓ Přičteno

11.12. - Dessielle Pawarin
.
.
.
.
.
.
✓ Přičteno

10.12. - Dessielle Pawarin
.
.
.
.
.
.
✓ Přičteno

9.12. - Dessielle Pawarin
.
.
.
.
.
.
✓ Přičteno

8.12. - Dessielle Pawarin
.
.
.
.
.
.
✓ Přičteno