Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Renald nepotreboval okázalú a už vôbec nie hlasnú spoločnosť. On vlastne v prvom rade vôbec nepotreboval nejakú oslavu v púšti, takže ten krígeľ medoviny bolo jediné potešenie na míle ďaleko. Pomaličky si z neho uchlipával a zamračeným pohľadom sledoval svetielka na oblohe, ktoré mu len zbytočne pripomínali veci na ktoré by najradšej zabudol. Nebol niekto kto by sa utápal v minulosti, no len málokedy dokázal zabrániť emóciam aby sa ho zmocnili po tom ako jeho myšlienky zablúdili k jeho rodine, z ktorej boli všetci po smrti. Skôr než však našiel dno pohára, zaregistroval príchod leopardice a neskrývajúc zarazenie jej z tlamy vzal čierny kus látky.
”Čakal som trochu iný druh večere,” povie o čosi tichšie jej smerom, zatiaľ čo sa k nej jemne zohne aby ju mohol poškrabkať za ušami a pohľadom pritom vyhľadať majiteľa, ktorému tento kus látky patril. Keď si ho lepšie prezrel v rukách, podľa všetkého išlo o nejaký druh šatky, čo vlastne aj celkom dávalo zmysel, nakoľko Stelmaria nemala povahu trhačky šiat. ”Dobré dievča,” zamrmle a potlapká ju po hlave keď sa znovu vystrie, zatiaľ čo už vidí ako si to k nemu kráča známa tvár. Tentokrát sa však nezamračí a na jeho tvári sa opäť usadí jeden záhadný a nečiteteľný výraz, ktorý cez masku nepustí nič a nikoho. Práve Ashryn na takejto akcii nečakal a vôbec sa mu to nepáčilo, nakoľko ich vzájomná prítomnosť takto na verejnosti mohla vyvolať nemalé množstvo otázok. Na druhej strane už bol tak nejak na prítomnosť temnej elfky zvyknutý a tak, hoci bol z jej prítomnosti ako vždy na ihlách, nedokázal sa ubrániť aj akémusi zvláštnemu pocitu spokojnosti, ktorý však najavo nedával ani omylom.
”Ashryn,” kývne jej hlavou na pozdrav len čo sa k nemu dostane bližšie, aj so svojou poznámkou, ktorú raksas vyhodnotí ako provokačnú. ”Je pravda, že by som bol radšej vo Frystabergu ako tu, no o to tu nejde,” pokrúti jemne hlavou a divadlu na oblohe venuje ešte jeden letmý pohľad, skôr než sa otočí plne k elfke. Ak prvá poznámka Ashryn nebola provokačná, druhá sa za ňu dala považovať celkom rozhodne, no toto Renalda netrápilo. Vždy jej práve túto časť jej povahy kvitoval a dnešok nebol žiadnou výnimkou. Nemal potrebu brániť svoje oblečenie, nakoľko mu to prišlo malicherné a úplne nepodstatné, takže sa skôr zameral na odev Ashryn, ktorá sa rozhodla ísť štýlom menej je viac. ”Možno sa ti z toho niečo zíde keď teplota ešte viac padne,” odpovie jej bez náznaku emócie a priloží pohár s medovinou k perám aby si odpil. Očami však ešte stále zostáva na jej oblečení, ako keby detailne skúmal každý záhyb látky alebo lepšie povedané, skôr kože.
”Stelmaria robí presne čo má,” odpovie Ashryn nenútene. Leopardica, akoby mu rozumela, drcne do jeho ruky a Renald ju opäť poškrabká za ušami, než sa biela mačka od nich na pár krokov vzdiali. Na chvíľku sa zastaví a pohľad zabodne do Renaldových očí akoby spolu komunikovali, následne sa skúmavo zahľadí na Ashryn a napokon zmizne v rozliehajúcej sa tme púšte. ”Toto bude teda tvoje,” povie raksas smerom k elfke a dvihne ruku v ktorej drží tmavú šatku, aby si ju mohla zobrať, nakoľko on ju už nepotreboval. Znovu si odpije z krígľa, zatiaľ čo bez známky emócie sleduje ženu pred sebou. ”Čo tu robíš, Ash?”

Ťažko povedať kto bol návštevou do Sytyxovej púšte viac “nadšený”, či Renald alebo jeho zvieracia spoločníčka, samica snežného leoparda, Stelmaria. Ak by sa zo zvierať dali čítať výrazy tváre, z leopardice by zamračenie priam sršalo a tak nebolo pochýb, že s Renaldom jednoducho patria k sebe. Nakoľko sa donedávna obaja nachádzali v Collegiu, do Pulchramu to mali loľou prakticky na skok a rovnako ako na ostrove, aj dnes sem Renalda priviedli povinnosti. On sám úprimne nerozumel tomu ako jeho práca člena Rady súvisí s účasťou na nejakej prudko spoločenskej akcii, no vzhľadom na to, že Renald nikdy nemal príliš diplomatické cítenie sa ani nebolo čomu diviť. Rozkaz bol však rozkaz a s tým sa nedalo nič robiť, aj keď by bývalý veliteľ vojenského tábora radšej riešil to, kvôli čomu pred nejakých časom zasadala samotná Rada.
Hoci na územie Kazrafanov dorazili už v priebehu dňa, obaja ho strávili niekde pri aspoň trochu znesiteľnejšej teplote, a tak do púšte vyrazili až v sprievode zapadajúceho slnka, ktoré okrem iného dokázalo Raksasanovi aspoň z časti zabezpečiť väčšiu anonymitu, akokoľvek to už pri jeho takmer dvojmetrovej výške v ľudskej podobe išlo. Na sebe mal len veľmi jednoduché oblečenie, ktoré z časti tvorilo vojenský úbor, pod ktorým sa ukrývala o čosi ľahšia tmavá látka. Po jednom boku ho sprevádzala Stelmaria a na druhom mu visel o čosi kratší meč než ten, čo si bežne brával do boja, avšak ísť hocikam bez zbrane bolo pre neho rovnakým ekvivalentom ako si rovno podrezať krk a uľahčiť tak všetkým robotu. V každej čižme mal ešte ukrytú jednu dýku, no rovnako ako pri meči, ani pri nich nerátal že ich bude musieť použiť.
Ako spolu so Stelmariou kráčali cestou vyznačenou plameňmi ohňov, snažil sa ako prvé pohľadom vyhľadať niekoho ďalšieho z Rady aby mal aspoň trochu pocit že neprišiel zbytočne a môže prebrať aj nejaké pracovné záležitosti, no ako sa zdalo, nikto nebol na blízku, a tak to po chvíli vzdal až sa odobral viac nakraj, mimo svetlo ohňov a pochodní. Obďaleč si všimol stánok s jedlom a mal v pláne Stelmarii kúpiť aspoň nejaké mäso, no len čo na ňu pozrel, odfrkla jeho smerom skôr ako stihol vysloviť nejakú otázku. ”Fajn, ale nechoď ďaleko,” pokrútil nad ňou hlavou, nakoľko ju poznal pridobre na to aby vedel, že večeru si radšej zoženie sama ako by ju mala dostať na striebornom podnose. Na jednej strane jej rozumel, na druhej ostal mrzutý keď odchádzala, nakoľko tak prišiel o jediného spoločníka na tejto smiešnej oslave. Vedel síce, že nepôjde ďaleko a bude sa o seba vedieť postarať, no jej tichá spoločnosť mu predsa len chýbala. Tak či tak však nemal v pláne s nikým sa tu vykecávať, a preto zamieril k prvému stánku s medovinou, ktorú si vypýtal do najväčieho krígla a pobral sa s ňou opäť bokom, trochu viac do tmy. Po chvíli popíjania a ostražitého sledovania okolia ho predsa len napokon zaujala jedna z ilúzií, ktoré dovtedy ignoroval. Táto však bola iné, nakoľko nešlo o žiadne absúrdne ryby na neby či žirafy na dotyk ruky. Jeho pohľad zavadil na ilúziu polárnej žiary a myšlienky mu okamžite zablúdili k otcovi, matke a na samom konci k Helle.

Renald mal v rade už čo to odsedené a preto, žiaľ, nemal žiadne vysoké očakávania čo sa rýchosti riešenia danej situácie týkalo. Zhodnúť sa na jednom riešení, ktoré by, po novom, vyhovovalo všetkým ôsmim krajinám nebola vec vyriešiteľná za pár hodín.
”Nemám, niekoho po ne pošli,” pokrúti hlavou na obe otázky predstaviteľov Grimmstonu a Luminy, takže Adraim môže po ne nechať poslať. Desať percent vojakov je vždy v zálohe, no nevieme koľko z nich bolo zranených mimo služby, takže nezabudnite sa kapitána spýtať aj na toto,” dodá ešte skôr než muž zo služobníctva odíde, nakoľko mal Connor predsa len dobrú poznámku a hoci Renald k nemu vrelé pocity neprechovával už vo všeobecnosti, nebol dôvod zdržovať pokiaľ pripomienky vyslanca z Grimmstone boli na mieste. Situáciu okolo armiarm nechal na veľvyslancoch relevantných krajín, nakoľko to bola ich parketa. Poznámka od Adriama ohľadom obnovy Collegia však bola viac než relevantná. ”Proti tomuto hádam nemôže nikto namietať,” zhodnotí súhlasne a pohľadom ešte skontroluje všetkých vyslancov aby sa usitil, že namjú v pláne oponovať, prípadne taktiež ponúknuť na pomoc staviteľov zo svojich zemí. ”Adriam, vezmeš si to na starosť?” spýta sa mága, ktorý by im svojim súhlasom pomohol odškrnúť aspoň jednu vec na zozname, ktorý mali pred sebou. Následne bolo na mieste vrátiť sa ku kapacitám na ošetrovni.
”Bude logisticky jednoduchšie dostať zdravých ošetrovateľov sem do Collegia ako prenášať zranených a zaisťovať im ochranu počas presunu do iných zemí,” povedal veľmi pragamticky na prvú reakciu Zalerie. Hoci to neriešilo problém s nedostatkom lôžok, no už aj tak mali málo bojaschopných jednotiek, ktorých počet by ešte znovu klesol pri eskorte do iných krajín. Hoci strategická poloha v strede kontinentu mohla v tomto prípade byť užitočná, nič to nemenilo na fakte, že zranení potrebuju ochranu tých, čo sú v prvom rade schopní zdvihnúť meč. ”Chýbajúce lôžka sa môžu potom ľahko doplniť poľnými a v prípade potreby vieme vždy vztýčiť stany pre tých, ktorých zranenia nei sú až také závažné. Pošleme niekoho na ošetrovňu aby získal konkrétny zoznam s kapactinými a materiálnymi požiadavkami a na základe neho budeme potom vedieť koľko ošetrovateľov a materiálu bude treba poslať z iných zemí,” navrhne, čo mu príde ako najjednoduchšie riešenie. Pre Frystaberg podľa dopisu od kráľa nebolo Collegium ako také až tak veľkou prioritou, no od toho tu bol Renald aby pôsobil ako spojka a vedel v prípade potreby dedukovať potrebné kroky. Navyše, kráľa Æskila zaujímal zdroj celej tejto udalosti a jeho následné zničenie, takže bojaschopné jednotky bude treba okrem obrany aj v prvom rade práve tam.
Následne prišiel dotaz od najmladšej členky rady, na ktorú Renald popritom všetkom takmer zabudol. Nechal odpovedať každého, no pri odpovedi vyslaknyne z Pertanianu sa zamračil o čosi viac ako zvyčajne. Zčasti rozumel odkiaľ jej názor prichádzal, no možnosť otvorených Ostrovov pre ľudí zvonku bola možnosť, ktorú ako dobrý stratég nemohol odmietnuť. Obom krajinám síce chýbala armádne zložky, no vojenská asistencia by bola pre Frystaberg veľkým politickým prínosom a v konečnom dôsledku aj pre celú Radu a kontinent. Nepochyboval o tom, že už len podľa toho ako Esther dávala pozor by bolo stratou času snažiť sa jej niečo takéto vysvetliť, no na druhej strane sa v ňom priečilo nechať jej reakciu bez odpovede. Obor nepatril k tým, čo by podliehali citom, no najmladšia členka v ňom paradoxne vyvolala prekvapivý ochranársky pud, odhliadnúc od všetkých výhod ktoré otvorená spolupráca s jej krajinou predstavovala. ”Pokiaľ sa nemýlim, Pertanian nedisponuje žiadnymi vojenskými zložkami, takže by som v tomto prípade skôr čakal pochopenie pre ich potrebu, najmä v súčasnej situácii. O tejto novej hrozbe vieme zatiaľ len žalostné málo a je v záujme nás všetkých aby boli jednotlivé krajiny schopné obrany a tým pádom posilnili bezpečnosť na celom kontinente,” povedal prísne, zameriavajúc sa svojim ľadovým pohľadom na Esther, kým ho opäť v normálne verzií neobrátil na Howi. ”Collegium má zatiaľ dostatočný počet stráže z raksaských radov, no do Valamukhi Tapu sme ochotní poslať vojenskú pomoc. Máme skúsených bojovníkov, takže vieme pomôcť vašim ľuďom s výcvikom, rovnako ako vieme ponúknuť vojenské posilnenie aj pre Pertanian,” venoval ešte krátky pohľad späť k Esther a túto tému uzavrel, nakoľko sa v nej nemal potrebu zbytočne vŕtať. Zastal si postavenie svojej krajiny a jednal aj vo vlastnom, možno osobnejšom záujme keď sa zastal najmladšej členky.
”Ak by aj jednotlivé bytosti predsalen nevykazovali žiadnu vyššiu organizovanosť alebo známky inteligencie nemôžeme v žiadnom prípade vylúčiť, že týmito vlastnosťami nedisponuje ich zdroj aleno niekto kto ich poslal,” povie smerom ku Connorovi, čím nijako nevylúči postrehy svojich kolegov a v tomto prípade dokonca zahrnie aj ten od Esther. ”Nebude to úplne také jednoduché, ale áno,” povie smerom k vyslankyni. ”Ten zdroj treba nepochybne nájsť a neodkladne zničiť skôr, než nám spôsobí ešte viac problémov. Hádam sa tu nebudeme nikto tváriť, že sme nevideli ten zelený záblesk a že zopár útokov bude to jediné, čo môžeme čakať,” povedal nedôverčivo smerom ku Connorovi, no potom sa otočil na Zaleriu aby zistil, či Girlani odhalili niečo viac.

Renald: pohár vody

Renald: pohár vody

Renald nikomu nevenoval ani najmenší prejav pozornosti a dokonca ignoroval aj pozdravy a zdvorilostné rečičky. Namiesto toho sa venoval kope papierov, ktoré si so sebou priniesol a postupne ich rozkladal na stole pred sebou. Nestihol si totiž prejsť všetko a v hlave mal množstvo informácii, takže čas príchodu ostatných členov Rady si krátil spisovaním poznámok, ktoré si chcel s ostatnými prejsť. Bolo mu jasné, že v prvom rade zastupoval Frystaberg, no zároveň nemohol zabúdať ani na fakt, že vojenské schopnosť Collegia bola značne oslabená a temné tvory sa mohli ukrývať kdekoľvek v meste alebo aj za jeho múrmi. Zvyknutý na vojenskú administratívu si preto v tichosti robil svoju prácu a od dokumentácie ani raz nedvihol hlavu. Periférnym pohľadom vnímal príchody ostatných členov a dokonca aj počúval ich hlasy, no keďže nešlo o nič podstatné, jednoducho ich filtroval cez uši a nenechával sa nimi zdržovať. Jeho pozornosť však následne prebudila až Stelmaria, ktorá si po príchode zástupcu Grimstonu odfrkla a upozornila svojho spoločníka na príchod muža, ku ktorému prechovával najviac nedôverčivosti, rovnako ako aj krajine ktorú zastupoval. Tmavomodré oči sa upriamili na Connora a prepálili ho ľadovým pohľadom, ktorým ho v podstate odprevadil až k stolu kým si nesadol na svoje miesto. Až vtedy Renald sklopil zrak späť k papierom pred sebou a ďalej mu nevenoval pozornosť rovnako ako aj ostatným pred ním. Doteraz celkom očividne zastával názor, že nesúhlasí s výberom zástupcu Grimstonu a preto muselo byť Connorovi jasné, že prívetivý výraz a ani vľúdny hlas ktorým oslovil Zaleriu s Raksasanom absolútne nič nerobili. Keď však reagoval na slová vyslanca z Luminy, Renald opäť dvihol pohľad a odložil brko nabok.
”Vzhľadom na to, že nie všetky monštrá boli zneškodnené a predstavujú bezprostrednú hrozbu pre Collegium treba k tomu jednoznačne pristupovať ako k priorite číslo jedna,” prehovoril hlasom bez akéhokoľvek citového zafarbenia a využil možnosť prvého slova, čím celkom zjavne určil prvý bod na ich agende. Vzhľadom na jeho minulosť nebolo hádam pre nikoho prekvapivé, že sa ako vojak ako prvé pustil práve do obrany ostrova. Jednoducho mu prišlo logické ako prvé vyriešiť problémy vnútri hradieb a až potom riešiť všetko ostatné. Nemohli pokračovať ďalej bez obnovenia domáceho tábora. ”Ako prvé treba zabezpečiť mesto zvnútra, prečesať ulice a vyčistiť ich od prípadných temných tvorov, ktoré by sa tu mohli schovávať. Následne bude potrebné zabezpečiť hradby a zabrániť im opätovnému prístupu dnu a až potom sa zamerať na situáciu za múrmi a vyčistiť aj zvyšok ostrova,” doplnil krátky dovetok a pohľadom prechádzal z jedného člena na druhého, kým sa nenačiahol po jeden z papierov a nezaboril zrak doň. Podľa miestneho správcu tu máme 70 zranení vrátane vojakov, čo potvrdil aj veliteľ stráži, takže naša militárna kapacita je značne oslabená, takže treba povolať záložné jednotky. Rovnako treba aj zvážiť prijatie ďalších členov stráže a zvýšenie ich počtu v aktívnej službe,” dodá, zatiaľ čo opätovne zdvihne hlavu aby zistil, či ho niekto doplní ďalšími informáciami alebo je jediný, kto tu má triezve uvažovanie fungujúce aj v kritických situáciách. Pre neho to boli automatické veci, s ktorými prichádzal do styku celý život, s výnimkou posledných tridsiatich rokov.
Či už sa niekto ozve alebo nie, znovu vezme do ruky papier s vlastnými bodmi na prejdenie, ktoré tvoria jeho poznámky. ”Ošetrovňa je, pochopiteľne, preplnené a nestíhajú s kapacitami. Podarilo sa mi zistiť, že im chýbajú lôžka, no čo sa týka lekárskeho materiálu a kapacít ošetrujúcich, nemám bližšie informácie,” podvihne znovu pohľad ľadových očí na prítomných v sále čakajúc, že nie je jediný kto sa na toto zasadnutie pripravil. Taktiež nevidel dôvod prečo by mali strácať čas a nepustiť sa hneď do deliberácie, nakoľko, hoci veľmi nechtiac, musel súhlasiť s Connorom - naozaj toho mali veľa pred sebou. Na Renaldovi bolo vidno, že je jednak vo svojom živle súdiac podľa agendy, ktorou sa rozhodol začať stretnutie, no zároveň aj z jeho prejavu a postoja bolo zjavné, že nemá v pláne ničím sa zdržiavať. Niekto iný by možno ako prvým začal správami zo všetkých kútov kontinentu a navrhol prejsť si situácie v jednotlivých zemiach, no pre Raksasa bolo jednoznačnou prioritou zabezpečenie Collegia, bez čoho by následne odmietal rokovanie o akýchkoľvek ďalších bodoch.

Renald: pohár medoviny

Renald - pohár medoviny
Dessielle - fľaštička so svetielkujúcou tekutinou

Bývalý veliteľ vojenského tábora nepatril k tým členom Rady, ktorý by v Collegiu trávili viac času ako bolo nevyhnutné, a tak na ostrov pricestoval akurát včas na zasadnutie v senáte. Stelmaria sa výnimočne od neho nepohla ani na krok vzhľadom na správy, že niektoré monštrá ešte stále neboli pochytané či zabité a môžu sa potulovať nielen za hradbami, ale aj skrývať v samotnom meste. Obaja síce boli nepokojní ak museli byť niekde zavretí, no bolo to omnoho rozumnejšie ak si vďaka blízkosti mohli vzájomne kryť jeden druhému chrbát. Správami o príšerách sa potom Renald následne zaoberal celý čas, ktorý strávil vo svojej izbe v Collegiu skôr ako prišiel čas zasadnutia Rady. Nechal si doniesť všetky správy a spisy poskytujúce mu informácie nielen o súčasnom stave v meste, ale aj o výskytu príšer. Práve počas tohto ho mohol zastihnúť posol, ktorý mu priniesol tmavú obálku, v ktorej po otvorení Raksas udržujúci si svoju ľudskú podobu našiel stanovisko svojej zemi. Čítaniu informácii venoval toľko času koľko bolo potrebného na ich zapamätanie a len čo si všetko pevne uzamkol vo svojej mysli, vzkaz aj s tmavou obálkou hodil do ohňa v kozube svojej izby. Jeho tvár však zostávala aj naďalej rovnako nečitateľná ako inokedy. Následne si vzal zo stola jeden a polručný meč, ktorý si opásal pri boku vzhľadom na to, že presedieť diskusie v rade s veľkým mečom by bolo zbytočné. Na druhej strane mal k hrubéhu opasku pripnutú aj dýku s dlhšou čepeľou a vo vysokých a pevných topánkach sa ešte ukrýval pár nožov. V tomto pre neho nepredstavovalo zasadnutie žiaden rozdiel od bežných dní a neozbrojený nechodil jednoducho nikam, tobôž vtedy, keď sa v meste skrývali monštrá, s ktorými nikto z nich nemal takmer žiadne skúsenosti a ich pôvod pre všetkých nateraz predstavoval záhadu. Len čo si začal zberať aj správy a spisy o vojenskom stave v meste, Stelmaria zbystrila a od kozubu presunula k dverám, ktoré Renald následne otvoril a spoločne zamierili na zasadnutie.
Hoci jeho tvár aj naďalej zostávala nečitateľná, myseľ mu pevne držala informácie od kráľovskej rodiny a zároveň už vopred plánovala stratégiu, ktorú hodlal predložiť počas zasadnutia. Bytostne síce neznášal svoje pôsobenie ako zástupca Frystabergu, no rokmi sa naučil nájsť si na tom aspoň niečo čo ho bavilo a preto už teraz rozmýšľal nad tým ako čo najúčinnejšie obnoviť vojenské jednotky v meste a zneškodniť príšery, ktoré sa tu potulovali. Udalostiam uplynulých mesiacov taktiež venoval svoju pozornosť, no bolo k tomu potrebné pristupovať postupne a riešiť problémy pekne jeden za druhým. Na teraz mu stačilo sústrediť sa na to, aby počas zasadnutia znovu nevybuchol ako sopka a nezlámal ďalšiu stoličku, no na druhej strane by sa k tomu bez problémov uchýlil v prípade, že by to malo urýchliť priebeh deliberácie.
Keď Renald napokon vošiel do sálu, nikto hádam ani nečakal, že predstaviteľky Pulchramu alebo Pertanianu pozdraví a venuje im pozornosť na dlhšie ako krátky pohľad ľadových očí. Neprekážalo mu prísť k svojmu miestu úplne mlčky a sálou sa ozývali chvíľku len jeho kroky, nakoľko labky Stelmarie nakračovali tichúčko, zatiaľ čo si ich majiteľka ostražito obzerala okolie. Výraznejší zvuk sa ozval až vo chvíli keď si zástupca Frystabergu odtiahol stoličku a ešte stále bez akýchkoľvek slov sa usadil, tmavomodrými očami prepaľujúc svoje okolie. Meč si upravil tak, aby mu nezavadzal keď si sadne a na stôl pred seba zložil všetky dôležitý spisy a zvitky s informáciami o vojenskom stave v Collegiu. Nepohodlné stoličky neboli niečo, čo by mu robilo vrásky na čele, nakoľko komfort nikdy nepatril vo vojenskom tábore k dôležitým aspektom, aspoň v tomto ohľade sa cítil ako doma. Snežná leopardica však volila omnoho ležérnejší prístup a natiahla sa obďaleč na dlážke tak, aby svojmu spoločníkovi kryla chrbát a hoci hlava na prvý pohľad ležala nezaujato na labkách, zelené oči sa otvorili len čo do sály vošiel niekto nový.

Nakoľko Renald potreboval trochu doplniť zásoby, rozhodol sa využiť presun z Frystabergu do Collegia na to, aby si spravil drobnú zastávku a zohnal to, čo potrebuje. Cestou temnou chodbou nespúšťal obmotané prsty z rukovete meča, nakoľko v ňom toto miesto vyvolávalo pocity, ktoré sa mu nepáčili, ktovieako mohol byť skúsený. Zároveň si však musel dávať pozor na to, aby sa nerozpleštil na zemi, nakoľko mu nohy neustále o niečo zakopávali a spadnúť tu bolo to posledné čo potreboval. Keď jeho oči potom konečne uvideli v diaľke chábe svetlo, Raksasan si prestal nahnevane šomrať a mierne pridal do kroku. Keď sa potom pred ním objavili dvere a na kľučke veselo odpočíval pavúk, Renald sa odmietal zdržiavať jeho prítomnosťou a jednoducho sa ku kľučke natiahol. Na rukách mal natihanuté cestovné rukavice a tak mu bolo zvysoka jedno, či je tá osminohá potvora jedovatá alebo nie. Pri troche šťastia sa však maličkému strážcovi podarilo zaliezť do štrbinky v stene a bývalý veliteľ vojenského tábora vojde obozretne dnu. Ruku z meča však spustí až vtedy, keď sa pred ním spod všetkého toho bordelu objaví predajca. Na Renaldovej kamennej tvári však nie je vidno ani štipku emócie a na zeleného mužíka hľadí rovnako nezaujato ako na pavúka na dverách.
”Samozrejme, že mám čím zaplatiť,” zamrmle na odpoveď a voľnou rukou sa načiahne po mešci, ktorý hneď odopne. Príde mu úplne absurdné, aby sem niekto išiel bez platidiel. ”Tá myš?” spýta sa a nedôverčivo sa obzrie za príšerkou, ktorá vybehla spod kôpky bordelu. Netušil, či to bol ten Klerenc, o ktorom hovoril škrat. ”Ale to je jedno,” pokrúti napokon nad tým hlavou a rozhliadne sa po preplnenej miestnosti. Nemal v pláne sa tu zdržiavať a už vôbec sa z tým mužíkom dávať do reči. ”Vezmem si jednu cibuľu a jeden žaluď,” povie ako prvé a pohľad presunie na ďalšiu skupinku predmetov v obchodíku. ”Prihoď k tomu ešte fénixov meč, magické rukavice a opálovú hviezdicu,” dodá a najprv vyzerá, že to bude všetko, no potom mu pohľad padne na amulet, ktorý si všimne až keď škrat z poličky zoberie požadované rukavice. ”A aj ten ohnivý amulet. To je všetko,” povie napokon a čaká, kým si od neho mužík vypýta požadovanú sumu.
”Bude to 1197 zlatých, 114 strieborných a 38 ľadových kryštálov,” zabrble predavač len čo si to všetko rýchlo spočíta a Renald už mu na pultík ukladá požadovanú sumu. "A tu je ešte týchto 800 strieborných a 4 ľadové kryštály takže ak dobre počítam, bude to všetko presne ako má ak si ich prepočítaš na zlaté,” povie a len čo sú si vyrovnaný, zbalí si svoje veci a zamieri bez slov na rozlúčenie preč.

V inventári zostane: 8 LK, 121 ZL a 56 ST

Připsáno ✓
Přepočteno v inventáři na 8LK 133ZL & 936ST